Homeri Iliadis carmina
„Ztö nuziQ, rj Ai'avza kayeiv 7) TvSiog viov 180 i] avzov fiaCikrja jtokv%QVGoto Mvxijvrjg." 180 cf. A 16
ws ctQ ï'cpav, 'nakktv Sè yeqrjviog tnnóza Niazioo, 181 cf. /' 324 ix S' è'&oye xkfjgog xwér/s öv «g jj&ekov avzot, 182* =* 207
Aiavrog* xrjQv§ Se qpe'pcov av öftikov ujtavzrj 183b=186
(Ï£t|' ifóé§ia nclGcv aQiGzi]eGGiv A%ai<öv.
185 oï <5' ov yiyvcóaxovzeg antjvrjvavzo J-ixaGzog.
aM' oze Sr) zóu ï'xave cpéQcov av ofiikov anavzr], 186b=183
og fitv imyQuipag y.vvirj 'fiake, cpatSiuog Aiag,
V ™i i:iéa%e9e %£ÏQ, 0 S, Üq efiftakev ay-fi jtatjaGzag,
Sè xkrjgov Grj/ia fiSav, 'yq&r/Ge Sè &vfia>.
190 zov uèv jtctQ Ttóó' êJ-bv %apccSig 'fiake, 'qjcóvrjaév ze'
„<b cpikoi, >! zol xktjgog èfióg, xuiqw Sè xai ctvzog &v/ta, ènel Soxéco vtxr\aé(itv "Exzoqu Sïov. akk ayez, otpqu x èyco noke/irjia zev%ea Svco, zóg>Q Vfieg evyeo&e Au Kqovicovi J-avaxzt 195 Giyfi ê<p vfiiicov, "va ftrj Tgwég ys nv&tovzaï
tji xai aficpaSitjv, ènel ov ziva Séóftixev f'u7t»fg' i9ü<> _ ^ 199
ov yuQ ztg (ie (ily ye fextbv aféxovza Sir\zai, ovdé zi fiÖQur], e'jzei ovó' i/iè vijfióa y ovzag
J-cknofiai iv Eakufiïvi y(VCG&ai ze zoacptu.iv tf." I99b= i'436 y28
200 wg £<pct&', oï S' t/v%oi'zo Au Kgoviatvt, favaxzi'
00de Sé Tig 'J-£L7l£(57l£ flÖ(OV Sig OVQCCVÓV SVQVV' 201 = 178
195—199 Zen. Ariwtoph. Ar. —
179 Xa/elv] ru/eiv L. De inf. cf. § 124.
181 vid. B 336.
184 dextrorsum cur progrediatur
praeco, iusta causa non apparet; e conviyiorum descriptione, ubi prima sedes a parte sinistra omnium erat honoratissima, unde initium pocula implendi faciebat pincerna (cf. A 597), adverbium huc irrepsit.
186-189] notetur subiectorum crebra mu- i tatio: ïxav» praeco, '[fdle et ó/téa/e$e Aiax, ! 2HpaXtv praeco, 'ywu Aiax.
186 röv] y A, utrumque agnoscit Didymus.
187 iitiyqiipag] vid. ad vs. 175.
188 xeiQ , o ó' a^'] */elQa, o ó' ?
192 doxcai] existimandi sensu more Ionico adhibitum h. Merc. 208 redit; transitum a ' vulgata significatione (videor) parat o 382.
193 o(pqa x § 32t>] ö<pq* uv mss. J| óuio] óuvoj Ar.
194 ufieg § 92] u/uetj mss.
195-199] heroe indignos veteres critici sine iusta causa censuerunt. Submissa voce pro me ad deos precamini, Aiax inquit, ne Troiani precibus vestris exauditis contraria precentur vel incantamentis vestra verba irrita reddant. Sed statim retrahit quae dixit, ne pusilli anirni videatur quive metum in se admittere possit. Quadam tenus conferenda sunt Helenae verba Z' 432-436.
197 J~ex<bv] i/Lajv Ar. L Z.
198 *u tFióoiirj] ti ióoeitj Ar., inv ïóoeit] Aristoph., r' (y) tnógeitj mss. (omnia?), quod erant qui rtoXvrtttgia interpretarentur. || oiïru);] uüto); H, fortasse recte.