Homeri Iliadis carmina
xrtitro de Xcotóg te iöe #pi5oi> i]Sè xvneigov,
ra jzeol xaXa fjts&Qa fakig izozuuo? inetpvxeï TiiQovz ey-^iXveg re xai i%9veg, o'i xava óivag, 353 cf. 203
01 xara xc/Xa (ih&oa 1 xvfti'ozaov tv&a xctl ev&a 355 nvoirj zeiQÓfievoi nokvfirjziog 'Hcpaiazoio.
xctiezo -fig noTK(ioio, finog i tcpar ex t' övófiafc'
„ Hcpctiaz, ov Tig aoi ye 9ea>v Svvctz ccvzicpegigeiv,
ovóé X iyoo aoi y a>6e 71 vol qikeyédovn ixctyoifitjv.
Xrjy iQióog, TQcöag öè xctl avzixa öiog AycXXevg 360 J-uozeog ekaGeie' tl fioi egidog xal cloroyfjg ;u
'q>rj nvQi xaiófievog, ccva <J' eyXvt xctXct §ée&Qct.
oig óè Xéptjg giet evöov, inetyóiievog tzvoÏ noXXü,
xviotjv fieköófievog ünaXozoecpéog aiaXoio,
7tavzo9ev d^oXdótjv, ino Se |iUa xdyxava xeizcti,
365 c5S rov xccXct Qée&ga tcvq éq>Xéyez\ egee ó' vócop'
ovó' è'&eXe noopéetv, «U' ïoXezo' \ciqe ó' dvzarj Hcpuiazow fiirjtpi rcoX vqoovog. uvzdo o y 'Hoijv TtoXXct Xioaófievog J-tnect Tizegóevza nQoarjvdct'
" Hqyi, zi7tze Oog vcog iuov óóov iy_Qca xrjóeiv 370 t| üXktov, ov firjv zot iya> zóoov ai'zióg eifii,
351 appellativum f, nomen proprium H 592, h. Ap. 423, &eviiooa A 711. || y-vmttjov] xmainuv veteres libri („al lx rü>v .ru/rwr"), unde fortasse fluxit xm,(J0, D. Hedit vox <J 603.
352 ri] vix recte producitur, cf. §' 22. Bentley parum probabiliter tU apori. || notapot' irtt(pvxti] -fioio 71. mss.
353 iy/iivtg] vid. vs. 203.
354 xvpiotctov § 191] -ottov mss.
355 nioifi] 1. a. óinij, quam reiecisse videtur Ar.
356 fl; Heyne] ó' ï; mss.; xai i rad' i; legebat Ptolemaeus Pindarion grammaticus. Periphrasticus usus vocis fi; in Iliade non redit (in Odyssea frequens est); verbum autem 'xaitto cum sententiae vix aptum sit, coniecimus *';.i)ro ói (v ut Si 1).
357 irTitpifiZtir] redit vs. 488, vid. etiam ad ^ 101 ^ 194, 411; toocpaQil;,tv Harl. Mosc. et I. a. apud Eust.
358 ovóè x § 326] oöó' ïtv mss.
360 ipiuy,];] iVTf/; Syr.
361 f.
362-364] cf. Verg. Aen. VII 462-4G6.
362 ;tu § 191] mss. metro invito. vid. § 14.
363 xriaqr] sic Ar. et Callistratus Comanus, alii olim xvioi; (sic Genev.) et xnot;;, mss. xtioijv vel /I ((o)'ir (neutr., vid. ad B 423). || f/ilóófiivo;] f; pro medio activi sentu usurpato (= n.xoi) habebat Ar., Pisistratus vero Ephesius et Hermogenes (in scholio Genev. notatu dignissimo) legebant xviatj /ui.óuutvov, errorem e vetusta litteratura. in qua -ut>0 scriptum fuisset, proiluxisse rati. In promptu est coniectura
xviarj; l| artajloTfittpios] +•
364 ififloMiiir] nonnisi h. Merc. 426 redit, cf. bp/ityiSqr x 476, vnoplL^v A 292, nuQa[ilridriv J 6. || xüyxara] adi. redit a 308 h. Merc. 112, 136; cf. noXvxayxr,; A 642.
365 nv,; icpiiyit', «;«] nu,JÏ (fUytro, (i, mss.
368 noiia] vid. § 26 et ad E 358.
370 i- ZUur] prae cetera', cf. 2" 431 et
505. || fitjv g 18] fiiv mss.